Wooho

1. září 2012 v 0:20 | x8x |  ..Something like diary..
Prežila som 2 najkrajšie dni v mojom živote. Streda no to som vám už písala a dnešný deň. Už som vám písala že sa mi páči jeden chlapec. Kamoške som to prezradila (takej čo mi je srdcu najbližšia a aj ho pozná). Najskôr to vedela len ona no ja som jej zabudla povedať že nechcem aby to niekto vedel. Takže včera to povedala aj ďalším babám. Oni ho naštastie moc nepoznajú. Ešte niečo o včerajšku čo si chcem zapamätať: Šla som sama s kamoškou na zástavku ju odprevadiť lebo baby že už musia ísť zázrakom domov. Pod železničným mostom stál taký ujo starý a dosť opitý. Otočil sa na nás lebo už predtým keď sme šli po chodníku tak povedal že "dovolíte slečny?" a potom "ako krásne voniate". No tak som na neho vykríkla že čo ujo čakáte nás? On nám odpovedal že "Poznáte túto pesničku? Sa volá že Že mi je ľúto" samozrejme totálne prepitým hlasom že ledva počujeme. Ja som povedala "No skúste zaspievať možno poznáme." On na to "To viete kto spieva nie?". Kamoška na to "Veď Elán nie?" no to si len tipla. On "To Jožo Ráž spieva. To je moja obľúbená pesnička. Vaša je aká?. Kamoška mu odpovedala "No veď táto". On "No ty si potom moja harmónia." My rehót. Ja potom "No ty sa máš ja nie som nikoho harmónia. Ja budem asi harmonika". Potom keď jej prišiel bus som šla aj ja domov. Kukala som všade, či sa nenájde niekto kto ma odkopne no nik. Keď som bola už približne v polke cesty, niekto na mňa kričal. Prvý krát som si povedala že možno niekto kričal dačo iné no potom zas zakričal. Otočila som sa a keďže už bola dosť veľká tma a ja som slepá, nevidela som nikoho. Uplne mi to znelo ako spolužiakov hlas. Keď som prišla domov tak som mu napísala či on na mňa kričal ale napísal že kedy takže asi nie. Dosť trápne mi bolo keď som mu to napísala no čo už. No a dneska. V meste boli Heľenine oči tak že tam pojdeme sa kus zabaviť. Prišli sme tam a kamoška čakala teraz už jej frajera. V napätí sme vyčkávali. Postretávali sme ďaľšie kamošky až nás bolo hádam 30. Odchádzali prichádzali až nakoniec prišiel aj ten frajer kamoškin s bratrancom. Totálne udychčaný boli, pretože kamoška im volala že ak neprídu do 15 minút tak odídeme. Tak bežali cez celé mesto len aby mohol vidieť tú kamošku. Krásne. Potom pri sebe sedeli a rozprávali sa. Neskôr sa rozhodli že idú bližšie ku pódiu tancovať alebo rozprávať sa. My sme šli zatiaľ do hypernovy. Keď sme šli platiť pred nami stáli takí chalani s punkáčskim účesom. Predavačka sa na nich smiala že ako im to zajtra do dola bude stáť. Samozrejme nevyvarovala som sa poznámke a povedala som že keby len to. Dúfala som že to nepočuje no po smiechu to po mne zopakovala. Tak ešte väčší rehot. No a tak ďalej. Potom som videla toho chlapca, ktorého chcem. Pozeral po mne celú cestu čo sme šli okolo neho no ja som ho zbadala bohužiaľ až keď bol pri mne asi 2 metre. Nevedela som či sa pozdraviť, či výskať, či čo. Keď zašiel asi 1 meter odomňa som začala výskať. Samozrejme. Dúfam že to moc nepočul. Keď som stretla zostatok od nás, tak som povedala aj tej babe čo vedela prvá že sa mi páči že som ho videla a ako na mňa kukal. Ďalšie kamošky sa pýtali že kto no ja som im to nechcela povedať. Ale tá baba čo som jej to povedala im to povedala. Síce som hovorila že nehovor im to. Všetko by bolo okej kebyže jedna je jeho spolužiačka a druhá niečo ako najlepšia kamoška. Zavolala mu jedna z nich. Modlila som sa nech nič o mne. Povedala len že nech príde za nami že je tu tá kamoška čo je mojmu srdcu najbližšia a ja. Skoro som sa pod zem prepadla. Kukala som či ide a nakoniec som sa dočkala. Samozrejme videla som ho prvá a bola som šťastná ako lusk. Nepozdravila som sa mu pretože mi ešte neposlal žiadosť na facebooku tak sa nepoznáme. Blbé ja viem. Potom sa o niečom rozprávali. Samozrejme všetky oči na mne a potom na ňom. Zas som sa modlila nech mu to nepovie že som do neho. Potom odišiel niekam no vyzeral byť ja neviem, opitý alebo zhúlený. Spýtala som sa o čom sa rozprávali pretože ja už strach. No že sa rozprávali o tom ako sa má a ako sa má frajerka a tak. To som sem ešte nenapísala že som si ju pridala do priateľov a dnes ma prijala. Nechcem aby ma ohovárala ak by náhodou že sa rozídu a niečo ja budem s ním riešiť. Potom som v kuse chcela za ním chodiť. No nešli sme. Samozrejme som mala aj nervy že kde je že určite sa oblizuje s tou jeho frajerkou a depky ma chytali. Trošku som si aj pofajčila a dobre mi. Už bol koncert kde sme sa vybláznili, vyskákali a vyziapali. Potom sme sa dozvedeli že má byť razia tak som všetkých upozorňovala. Tých čo som poznala samozrejme. Do podnikov sme ísť nemohli tak sme nevedeli čo robiť. Niektoré už šli domov a ja som ostala s jednou kamoškou. Autobus nám šiel až za polhodinu a všade policajti. Tak som volala sestre nech nás vezme do 66-tky alebo kde. No ona bola ešte v robote. Tak sme šli na zástavku že už to vyčkáme po tom čo sme ju čakali štvrť hodiny na zástavke. Tak sme si vyčkali a šli sme domov. No úžasne bolo podľa mňa. Vydarený týždeň toto. Škoda že už posledný.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama